V týchto dňoch sa konali veľké zhromaždenia za slobodu slova, ktorú demokratický svet budoval stáročia. Tento náš svet trvá na zachovaní slobody slova. Chcela by som sa opýtať, či v našom náboženstve platí veriacich sloboda slova. Ide mi o názory laickej verejnosti, alebo o texty menej teologicky náročné, ktoré môžu písať veriaci, keď majú taký záujem.

Niekoľko článkov s náboženskou tematikou som už aj v minulosti napísala a nikto z kňazov našej farnosti ma neupozornil na ich nepravdivé tvrdenie, alebo na ich nesprávne hodnotiace úsudky.

Môžem spomenúť niektoré s názvom:

Duchovná obnova života, zverejnili Katolícke noviny 7. 5. 1995

Každá duša buď podriadená vrchnostiam, SME 21.12. 2000

Biblická rada hovorí: Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania, SME, niektoré náboženské témy som už dávnejšie napísala i v našich novinách mesta.

Nikto ma teda neupozornil na nepravosť ich obsahu, ale nesúhlas sa prejavil vždy iným spôsobom, a nie najvhodnejším. Možno sa tým strácala aj moja dôvera, ktorej potrebuje mať veriaci človek ku kňazovi a spovedníkovi veľmi veľa. Naposledy zas nespokojnosť spôsobili moje prázdne slová. Niekedy som mala pocit aj na tejto stránke, akoby sme medzi sebou vždy hľadali a vo všetkom videli len súpera, ale veriaci ľudia predsa nemôžu hľadať medzi sebou súpera. Ja nechcem byť súperom nikoho, treba tak prijať, každý môj prejav, ak je to pravda.

Z uvedených dôvodov si myslím, že veriaci by mali poznať hranice a možnosti slobody písaného náboženského prejavu, keď majú záujem písať na túto tému. Verím tomu, že týmto spôsobom sa môže veľa vecí vylepšiť, nemusíme si kaziť vzťahy s dopisovateľmi, ani sa nemusíme báť písaného nábožného slova, že nám hrozí diktatúra ľudských práv.

Myslím si, že moje uvažovanie súvisí aj s odpoveďou sv. Petra: Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. (Jn 6,68)