Láska je dar.
Život je dar.
Dar nevyčísliteľnej hodnoty.
My, rodičia, sme iba správcami, deti nám nepatria.
Patria Bohu.
Vieme, že ich musíme a máme právo vychovať, ako najlepšie vieme, podľa svojich najlepších možností a schopností...
Podľa darov, ktoré sme dostali od Pána...
Do srdca im vložiť pečať Boha, od ktorého prišli...
Úsmev svojich detí nahradí každé trápenie, bolesti, každú slzu, ktorá nám skĺzne po líci na ceste životom...
Život je bolesť. Láska bolí, lebo inak by to nebola pravá láska...
Srdce, prečo bolíš, ak vieš, že pre svoje deti si urobilo maximum?
Ak vieš, že si im pomohlo rozprestrieť krídla dospelosti a pomáhalo k vzletu k výšinám?
Že si si ich neprivlastnilo, ich srdce nestlačilo v päsť, ale rozprestrelo milujúce ruky mamy a chrániace ramená otca, s výkričníkom na perách: Vráť sa, keď nás budeš potrebovať, sme tu vždy pre teba!...
Pane, ty vieš, aké je srdce mamy, veď si ho ty stvoril...
Povedz, prečo tak bolí, keď jej milované kvietky začínajú žiť život, ktorý si im ty pripravil...?
Bez nás, ich milujúcich rodičov...
Už viem, že srdce mamy je pripravené celý život čakať.
Čakať na návrat.
Čakať na lásku.
Čakať na teba, Bože, lebo v očiach detí sa zračíš ty, Nekonečná a Všeobjímajúca Láska.
Vychovala som ich pre teba, Bože...Lebo viem, že s každým z nás máš nádherný plán...Plán lásky...Nedovoľ, aby sa od teba čo len na malý okamih odlúčili...Srdce Ježišovo, buď im vždy na pomoci!
Mamička Mária, dávam ti ich pod tvoju ochranu, tak, ako som ich dávala celý ich život. Ale teraz, kedy ich moje oči nevidia a ruky nehladia, to rob už za mňa, prosím ty, Nepoškvrnené Srdce Máriino...A veď ich na ceste ku spáse, drahá Mamička!...K tvojmu Synovi Ježišovi, lebo tam máme svoj ozajstný Domov...Nech sa tam raz všetci spoločne stretneme, srdce jednej úbohej matky ťa prosí, aby tam raz ani jedno jej dieťa nechýbalo...
Bože, stvoril si srdce mamy a ja ti za to nekonečne ďakujem...