Všetci sme pútnici na ceste do neba a všetci klopeme na dvere, ktoré sú popri ceste vedúcej do neba.
Prečo si myslieť o pocestnom, ktorý vás žiada o prístrešok: A čo ak je zlodej a vrah? Tak veľmi sa držíte svojho bohatstva, že sa preň bojíte každého cudzinca, čo príde? Tak veľmi sa držíte svojho života, že sa trasiete od hrôzy pri pomyslení, že by ste ho mohli stratiť? A čo?
Myslíte si, že Boh vás nemôže ochrániť pred zlodejmi? A čo?
Bojíte sa, že okoloidúci môže byť zlodej, no nemáte strach z temného hosťa, ktorý vás okráda o to, čo sa nedá nahradiť?
Koľkí nechávajú prebývať diabla vo svojom srdci!
Mohol by som povedať: Všetci poskytujú príbytok ťažkému hriechu, a predsa sa nik kvôli tomu nebojí.
Je teda cenné iba bohatstvo a život? Nie je vari cennejšia večnosť, že prenechávate hriechu, aby vás o ňu okradol a zabil vás?
Úbohé, úbohé duše, okradnuté o svoj poklad, vydané do rúk vrahov, ako keby to boli bezvýznamné veci! A pritom si zamykajú domy na zámky, majú psov a trezory na ochranu vecí, ktoré si nevezmeme so sebou do ďalšieho života!
Prečo by sme mali vidieť v každom pocestnom zlodeja?
Všetci sme bratia.
Domy sa otvárajú pre cestujúcich bratov. Nie je pútnik z našej krvi? Veruže je!
Je to krv Adama a Evy. Nie je náš brat? Akože nie?!
Je len jeden Otec: Boh, ktorý nám dal rovnakú dušu, tak, ako otec dáva deťom toho istého manželstva rovnakú krv.
Je pútnik chudobný?
Dbajte, aby chudobný než on nebol váš duch pozbavený priateľstva s Pánom.
Má roztrhané šaty?
Dbajte, aby vaša duša nebola väčšmi roztrhaná hriechom.
Má zablatené, či zaprášené nohy?
Dbajte, aby vaše "ja" nebolo neresťami zašpinené viac, než jeho sandále zafúľané a zodraté od dlhej chôdze.
Má nepríjemný vzhľad?
Dbajte, aby váš vzhľad nebol škaredší v Božích očiach,
Je jeho reč cudzia?
Dbajte, aby jazyk vášho srdca nebol nepochopiteľný v Božom meste.
Viďte v pocestnom brata.
Všetci sme pútnici na ceste do neba a všetci klopeme na dvere, ktoré sú popri ceste vedúcej do neba.
A dverami sú patriarchovia a spravodliví, anjeli a archanjeli, ku ktorým sa utiekame, aby sme dostali pomoc a ochranu, aby sme dospeli do cieľa bez toho, žeby sme padli vyčerpaní v temnote noci, v nevľúdnosti mrazivého chladu, ako korisť nástrah vlkov a šakalov zlých vášní a diablov.
Tak, ako chceme, aby nám anjeli a svätí preukazovali svoju lásku tým, že nám dávajú útočište a vytrvalosť postupovať na ceste, tak robme i my pre pútnikov na zemi.
A vždy, keď otvoríme dom, či roztvoríme náruč a oslovíme neznámeho láskavým menom brat, mysliac na Boha, ktorý ho pozná, hovorím vám, že prebehnete mnoho míľ na ceste vedúcej do neba.
(Evanjelium, ako mi bolo odhalené, Mária Valtorta - Reč o skutkoch telesného a duchovného milosrdenstva, krátené)